ABSTRACT
This large-scale meta-analysis aimed to provide the most comprehensive synthesis to date of the available evidence from the pre-COVID period on risk and protective factors for (internet) gaming disorder (as defined in the DSM-5 or ICD-11) across all studied populations. The risk/protective factors included demographic characteristics, psychological, psychopathological, social, and gaming-related factors. In total, we have included 1,586 effects from 253 different studies, summarizing data from 210,557 participants. Apart from estimating these predictive associations and relevant moderating effects, we implemented state-of-the-art adjustments for publication bias, psychometric artifacts, and other forms of bias arising from the publication process. Additionally, we carried out an in-depth assessment of the quality of underlying evidence by examining indications of selective reporting, statistical inconsistencies, the typical power of utilized study designs to detect theoretically relevant effects, and performed various sensitivity analyses. The available evidence suggests the existence of numerous moderately strong and highly heterogeneous risk factors (e.g., male gender, depression, impulsivity, anxiety, stress, gaming time, escape motivation, or excessive use of social networks) but only a few empirically robust protective factors (self-esteem, intelligence, life satisfaction, and education; all having markedly smaller effect sizes). We discuss the theoretical implications of our results for prominent theoretical models of gaming disorder and for the existing and future prevention strategies. The impact of various examined biasing factors on the available evidence seemed to be modest, yet we identified shortcomings in the measurement and reporting practices.
Subject(s)
Behavior, Addictive , COVID-19 , Video Games , Humans , Male , Protective Factors , Behavior, Addictive/psychology , Video Games/psychology , COVID-19/epidemiology , InternetABSTRACT
The changes in people's mental health have become one of the hot topics during the COVID-19 pandemic. Parents have been said to be among the most vulnerable groups in terms of the imposed anti-pandemic measures. The present paper analyzes the trends in mental health indicators in a sample of Slovak parents (N = 363) who participated in four waves of data collection over a year and a half of the COVID-19 pandemic. The mental health indicators were represented by general levels of depression and anxiety as well as COVID-related stress and anxiety. While there were only minor changes in depression and anxiety, the dynamic in COVID-related stress and especially anxiety was more noteworthy. Besides some exceptions, the results hold even after controlling for the socioeconomic situation. The gender differences in the mental health trends were found to be negligible. Overall, we observed no substantial deterioration in the mental health indicators across the four waves of the study.
ABSTRACT
The study had two main goals: Firstly, the authors aimed to verify the validity and reliability of the Slovak adaptation of the Coronavirus Anxiety Scale (CAS). Secondly, the authors examined the associations between the CAS and mental health indicators – depression, insomnia and generalized anxiety disorder. The representative sample consisted of 1625 Slovak participants from the general population (793 men and 832 women, Mage = 42.77 ±12.84). The data were collected in October 2020. The data were analyzed using confirmatory factor analysis and multiple hierarchical regression analysis. The authors confirmed that the psychometric properties of the CAS were adequate. Furthermore, they identified predictors of depression (gender, income, change in economic situation, subjective poverty, CAS), generalized anxiety disorder (gender, age, change in economic situation, subjective poverty, CAS) and insomnia (change in economic situation, subjective poverty, CAS). The results may contribute to our understanding of the pandemic’s impact on mental health.
ABSTRACT
Objectives and hypotheses. It was expected that income and its rate of deterioration as an economic factor, insufficient opportunities to talk to others and subjective feelings of isolation as social variables, and worries about income impairment, worries related to Covid-19, low tolerance of uncertainty, rumination and catastrophizing as psychological variables, will reduce the frequency of positive experiencing, increase the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms. On the other hand, personal belief in a just world and a positive reappraisal were expected to positively affect the research variables. Sample and settings. The online data collection was carried out at the end of April 2020 at the peak of the number of people affected by the disease in Slovakia. It was a stratified selection of N = 1108 persons, taking into account the proportional representation of persons from the territory of the whole republic. Statistical analysis. Variable relationships were tested using PLS-SEM (Partial Least Squares - SEM). This procedure was preferred for three reasons: the exploratory nature of complex models, the predictive orientation of models, and the measurement of multiple variables with one-item questioning. Results. Three predictors out of 16 tested had a positive relationship to the frequency of positive experiencing as an affective component of subjective well-being - subjectively assessed health, personal belief in a just world, and a positive reappraisal;rumination was in a negative relationship. Six predictors were related to the frequency of negative experiencing as an affective component of subjective well-being and to symptoms of depression - in addition to the four mentioned above, it was age and worries about income impairment: with higher age, the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms decreased, and a positive relation had also variables: subjective assessment of health, personal belief in a just world and a positive reappraisal. Worries about income impairment and rumination had a relationship to the frequency of negative experiencing and depressive symptoms. Study limitations. Cross sectional research did not provide information on changes in the affective component of subjective well-being and depressive symptoms of the Slovak population as a result of the pandemic, as the obtained data could not be compared with the results of the same participants from the period before the pandemic. Although this research can be considered representative in several aspects, the validity of the findings is limited by the fact that no specific groups were included in the sample - e.g. the most vulnerable groups were medical staff and the elderly over 70 years of age. Also, those who were ill or suspected of having Covid-19 were excluded from the analysis. Finally, data collection via the Internet presupposes a certain standard of living of respondents.Alternate abstract:Ciele a hypotézy. Cieľom štúdie bolo zistiť, aký vzťah majú ekonomické a sociálne faktory v čase vrcholenia pandémie Covid-19 k afektívnej zložke subjektívnej pohody a symptómom depresie obyvateľov Slovenska, a ako sú tieto premenné ovplyvnené subjektívne prežívanými obavami a vybranými psychologickými charakteristikami opytovaných osôb. Bolo očakávané, že príjem a miera jeho zhoršenia ako ekonomický faktor, nedostatočné možnosti rozprávať sa s inými a subjektívny pocit izolovanosti ako sociálne premenné, obavy zo zhoršenia príjmu, obavy z ochorenia Covid-19, nízka miera tolerancie neurčitosti, ruminácia a katastrofizácia ako psychologické premenné, budú znižovať frekvenciu pozitívneho prežívania, zvyšovať frekvenciu negatívneho prežívania a počet symptómov depresie. Na druhej strane bolo očakávané, že osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie budú pozitívne ovplyvňovať sledované premenné. Demografické premenné a zdravotné charakteristiky opytovaných osôb boli kontrolované. Výskumná v orka. On-line zber výskumných dát bol realizovaný koncom mesiaca apríl 2020 v čase kulminácie počtu chorobou postihnutých osôb na Slovensku. Išlo o stratifikovaný výber N = 1108 osôb so zohľadnením proporcionálneho zastúpenia osôb z územia celej republiky - každý z ôsmich samosprávnych krajov Slovenska bol zastúpený proporcionálnym počtom opytovaných osôb (rozpätie 105-164 osôb). Výskumná vzorka bola z hľadiska zastúpenia rodu a čiastočne aj rodinného stavu vyvážená, z hľadiska veku išlo o dospelé osoby vo veku 18 až 70 rokov a z hľadiska typu ekonomickej aktivity prevažovali zamestnané osoby, resp. osoby, ktoré mali v čase výskumu vlastný príjem. Statistická analýza. Vzťahy premenných boli testované pomocou PLS-SEM (partial least squares - SEM). Táto procedúra bola uprednostnená z troch dôvodov: exploratívna povaha komplexných modelov, predikčná orientácia modelov a meranie väčšieho počtu premenných s jedno-itemovým opytovaním. Výsledky. Prezentované sú výsledky deskriptívnej analýzy meraných premenných, evaluácia modelov merania a evaluácia testovaných modelov. Tri prediktory zo 16 testovaných mali pozitívny vzťah k frekvencii pozitívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody - subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie, ruminácia bola v negatívnom vzťahu. Šesť prediktorov malo vzťah k frekvencii negatívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody a k symptómom depresie - okrem štyroch vyššie uvedených, to bol vek a obavy zo zhoršenia príjmu: s vyšším vekom frekvencia negatívneho prežívania a počet symptómov depresie klesali a pozitívny vzťah mali aj subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie. Obavy zo zhoršenia príjmu a ruminácia mali vzťah k frekvencii negatívneho prežívania a depresívnej symptomatológii. Obmedzenia štúdie. Prierezový výskum neposkytol informáciu o zmenách afektívnej zložky subjektívnej pohody a symptómov depresie obyvateľov Slovenska v dôsledku pandémie, lebo získané dáta nebolo možné porovnať s výsledkami tých istých osôb z obdobia pred pandémiou. Napriek tomu, že výskum možno z viacerých aspektov považovať za reprezentatívny, platnosť zistení je obmedzená tým, že do vzorky neboli zaradené špecifické skupiny - napr. najohrozenejšie skupiny, akými bol zdravotnícky personál, staršie osoby nad 70 rokov a ďalej, z analýzy boli vylúčené osoby, ktoré boli choré na Covid-19 alebo mali na toto ochorenie podozrenie. A konečne, zber údajov prostredníctvom internetu predpokladá určitý životný štandard respondentov. Psychologické a politické indikácie sú uvedené v závere štúdie.
ABSTRACT
Objectives and hypotheses. It was expected that income and its rate of deterioration as an economic factor, insufficient opportunities to talk to others and subjective feelings of isolation as social variables, and worries about income impairment, worries related to Covid-19, low tolerance of uncertainty, rumination and catastrophizing as psychological variables, will reduce the frequency of positive experiencing, increase the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms. On the other hand, personal belief in a just world and a positive reappraisal were expected to positively affect the research variables. Sample and settings. The online data collection was carried out at the end of April 2020 at the peak of the number of people affected by the disease in Slovakia. It was a stratified selection of N = 1108 persons, taking into account the proportional representation of persons from the territory of the whole republic. Statistical analysis. Variable relationships were tested using PLS-SEM (Partial Least Squares - SEM). This procedure was preferred for three reasons: the exploratory nature of complex models, the predictive orientation of models, and the measurement of multiple variables with one-item questioning. Results. Three predictors out of 16 tested had a positive relationship to the frequency of positive experiencing as an affective component of subjective well-being - subjectively assessed health, personal belief in a just world, and a positive reappraisal;rumination was in a negative relationship. Six predictors were related to the frequency of negative experiencing as an affective component of subjective well-being and to symptoms of depression - in addition to the four mentioned above, it was age and worries about income impairment: with higher age, the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms decreased, and a positive relation had also variables: subjective assessment of health, personal belief in a just world and a positive reappraisal. Worries about income impairment and rumination had a relationship to the frequency of negative experiencing and depressive symptoms. Study limitations. Cross sectional research did not provide information on changes in the affective component of subjective well-being and depressive symptoms of the Slovak population as a result of the pandemic, as the obtained data could not be compared with the results of the same participants from the period before the pandemic. Although this research can be considered representative in several aspects, the validity of the findings is limited by the fact that no specific groups were included in the sample - e.g. the most vulnerable groups were medical staff and the elderly over 70 years of age. Also, those who were ill or suspected of having Covid-19 were excluded from the analysis. Finally, data collection via the Internet presupposes a certain standard of living of respondents. (English) [ABSTRACT FROM AUTHOR] Ciele a hypotézy. Cieľom štúdie bolo zistiť, aký vzťah majú ekonomické a sociálne faktory v čase vrcholenia pandémie Covid-19 k afektívnej zložke subjektívnej pohody a symptómom depresie obyvateľov Slovenska, a ako sú tieto premenné ovplyvnené subjektívne prežívanými obavami a vybranými psychologickými charakteristikami opytovaných osôb. Bolo očakávané, že príjem a miera jeho zhoršenia ako ekonomický faktor, nedostatočné možnosti rozprávať sa s inými a subjektívny pocit izolovanosti ako sociálne premenné, obavy zo zhoršenia príjmu, obavy z ochorenia Covid-19, nízka miera tolerancie neurčitosti, ruminácia a katastrofizácia ako psychologické premenné, budú znižovať frekvenciu pozitívneho prežívania, zvyšovať frekvenciu negatívneho prežívania a počet symptómov depresie. Na druhej strane bolo očakávané, že osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie budú pozitívne ovplyvňovať sledované premenné. Demografické premenné a zdravotné charakteristiky opytovaných osôb boli kontrolované. Výskumná vzorka. On-line zber výskumných dát bol realizovaný koncom mesiaca apríl 2020 v čase kulminácie počtu chorobou postihnutých osôb na Slovensku. Išlo o stratifikovaný výber N = 1108 osôb so zohľadnením proporcionálneho zastúpenia osôb z územia celej republiky - každý z ôsmich samosprávnych krajov Slovenska bol zastúpený proporcionálnym počtom opytovaných osôb (rozpätie 105-164 osôb). Výskumná vzorka bola z hľadiska zastúpenia rodu a čiastočne aj rodinného stavu vyvážená, z hľadiska veku išlo o dospelé osoby vo veku 18 až 70 rokov a z hľadiska typu ekonomickej aktivity prevažovali zamestnané osoby, resp. osoby, ktoré mali v čase výskumu vlastný príjem. Štatistická analýza. Vzťahy premenných boli testované pomocou PLS-SEM (partial least squares - SEM). Táto procedúra bola uprednostnená z troch dôvodov: exploratívna povaha komplexných modelov, predikčná orientácia modelov a meranie väčšieho počtu premenných s jedno-itemovým opytovaním. Výsledky. Prezentované sú výsledky deskriptívnej analýzy meraných premenných, evaluácia modelov merania a evaluácia testovaných modelov. Tri prediktory zo 16 testovaných mali pozitívny vzťah k frekvencii pozitívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody - subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie, ruminácia bola v negatívnom vzťahu. Šesť prediktorov malo vzťah k frekvencii negatívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody a k symptómom depresie - okrem štyroch vyššie uvedených, to bol vek a obavy zo zhoršenia príjmu: s vyšším vekom frekvencia negatívneho prežívania a počet symptómov depresie klesali a pozitívny vzťah mali aj subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie. Obavy zo zhoršenia príjmu a ruminácia mali vzťah k frekvencii negatívneho prežívania a depresívnej symptomatológii. Obmedzenia štúdie. Prierezový výskum neposkytol informáciu o zmenách afektívnej zložky subjektívnej pohody a symptómov depresie obyvateľov Slovenska v dôsledku pandémie, lebo získané dáta nebolo možné porovnať s výsledkami tých istých osôb z obdobia pred pandémiou. Napriek tomu, že výskum možno z viacerých aspektov považovať za reprezentatívny, platnosť zistení je obmedzená tým, že do vzorky neboli zaradené špecifické skupiny - napr. najohrozenejšie skupiny, akými bol zdravotnícky personál, staršie osoby nad 70 rokov a ďalej, z analýzy boli vylúčené osoby, ktoré boli choré na Covid-19 alebo mali na toto ochorenie podozrenie. A konečne, zber údajov prostredníctvom internetu predpokladá určitý životný štandard respondentov. Psychologické a politické indikácie sú uvedené v závere štúdie. (Slovak) [ABSTRACT FROM AUTHOR] Copyright of Ceskoslovenska Psychologie is the property of Institute of Psychology of the Academy of Sciences and its content may not be copied or emailed to multiple sites or posted to a listserv without the copyright holder's express written permission. However, users may print, download, or email articles for individual use. This abstract may be abridged. No warranty is given about the accuracy of the copy. Users should refer to the original published version of the material for the full abstract. (Copyright applies to all Abstracts.)